Kapilárne skúšanie

Kapilárna skúška (PT)

Ide pravdepodobne o najčastejšie používanú metódu zisťovania chýb na povrchu. Budeme sa zaoberať dvoma najbežnejšími metódami tejto skúšobnej metódy – farebným kontrastom a fluorescenčným kontrastom. Obe tieto metódy používajú rovnaký základný postup. Najprv sa na povrch, ktorý sa má testovať, nanesie penetračná kvapalina, po ktorej nasleduje vopred stanovená doba penetrácie, aby penetrant dostatočne prenikol do všetkých diskontinuít, ktoré sa na povrchu nachádzajú. Penetračný čas sa môže líšiť v závislosti od rôznych prípadov. Vo všeobecnosti ale platí, že penetračný čas býva od 5 – 30 minút. Po uplynutí penetračného času sa dôkladne odstráni prebytok penetrantu najprv suchou savou handrou, ktorá nepúšťa chlpy ani vlasy. Potom sa kontrolovaný povrch dočistí vhodným rozpúšťadlom. V poslednom kroku sa na kontrolovaný povrch nanesie jemná vrstva vývojky, ktorej úlohou je vytvoriť kontrastné pozadie a zároveň zabezpečiť vzlínanie prebytočného penetrantu, ktorý ostal v diskontinuitách. Po týchto troch krokoch nasleduje interpretácia a vyhodnotenie výsledkov skúšky. Pri hodnotení výsledkov skúšky sa zisťuje veľkosť rozpitia penetrantu na pozadí vývojky.

Metóda farebného kontrastu závisí od jasného kontrastu medzi bielym pozadím vývojky, ktorý  pokrýva povrch testovaného predmetu a červeným penetrantom. Vyhodnotenie skúšky sa vykonáva pri bežnom svetle, ktorého intenzita musí byť minimálne 500 luxov. Metóda fluorescenčného kontrastu využíva ultrafialové svetlo(čierne svetlo), ktoré sa používa na osvetlenie fluorescenčného penetrantu a pomáha pri interpretácii testu.

Tento typ skúšky je obmedzený na zisťovanie diskontinuít porušujúcich povrch, t. j. diskontinuít, ktoré sú otvorené na povrchu, na ktorý bol penetrant aplikovaný. Nemôže odhaliť diskontinuity, ktoré sú uzavreté, ako sú vnútorné póry alebo chyby natavenia. Zvyčajne nie je vhodná na testovanie drsných alebo pórovitých materiálov, pretože interpretácia výsledkov testu môže byť sťažená falošnými indikáciami.

V porovnaní s vizuálnou kontrolou môže tento typ kontroly poskytnúť citlivejšiu metódu kontroly, ktorá s väčšou pravdepodobnosťou odhalí menšie a jemnejšie porušenia povrchu, ako sú trhliny a mikropórovitosť povrchu. Tento typ kontroly môže byť vhodný pre železné aj neželezné materiály. Výhodou tejto metódy, oproti magnetickej práškovej metóde je možnosť kontrolovať aj austenitický (nerezový) materiál.