Magnetické skúšanie

Magnetická prášková skúška (MT)

Ide o metódu, ktorá sa používa na zisťovanie predovšetkým rovinných chýb, ako napríklad trhliny, studené spoje, neprievary a iných diskontinuít vo feromagnetických materiáloch. Touto metódou možno zistiť povrchové aj jemne podpovrchové diskontinuity. Táto skúšobná metóda je založená na princípe vytvorenia magnetického rozptylového poľa spôsobeného necelistvosťou materiálu v skúšanej súčasti. Magnetický rozptylový tok vystupuje na povrch kontrolovaného materiálu kde je indikovaný feromagnetickými časticami.

Počas skúšky je diel zmagnetizovaný buď priamo (prechodom elektrického prúdu), alebo nepriamo (vonkajším zdrojom magnetického poľa), napríklad v cievke alebo elektromagnetom. Pole nemôže byť v mieste defektu koncentrované v rovnakej miere ako v základnom feromagnetickom materiáli. Magnetické pole preto stúpa nad povrch. Tvorí tzv. rozptyl magnetického toku. Bod, kde magnetické siločiary opúšťajú základný materiál a kde do neho opäť vstupujú, sa nazýva magnetický pól. Tým sa v mieste defektu vytvorí malý magnet. Na povrch testovanej časti sa nanesie detekčné činidlo vo forme feromagnetického prášku. Zrná detekčného činidla sú priťahované rozptylovým tokom cez defekty a vytvárajú viditeľnú indikáciu. Indikáciu potom operátor vyhodnotí podľa kritérií akceptovateľnosti.

Tak ako pri kapilárnej metóde, tak aj pri magnetickej práškovej metóde môžu byť detekčné prostriedky farebné (čierne) alebo fluorescenčné. Pri používaní farebných prostriedkov využíva operátor denné svetlo s intenzitou minimálne 500 luxov. Flourescenčnú skúšku možno vykonávať pri dennom svetle s intenzitou maximálne 20 luxov a s použitím UV svetla (čierneho svetla), ktorého intenzita musí byť minimálne 1000 µW / cm² zo vzdialenosti 30 cm od kontrolovaného povrchu.

Touto metódou možno testovať len feromagnetické materiály.  Feromagnetické časti, ktoré boli počas testovania zmagnetizované, si môžu zachovať určité množstvo zvyškového magnetizmu.  Ak majú niektoré časti správne fungovať v prevádzke, môže byť potrebná demagnetizácia.

Pre overenie intenzity a smeru magnetického poľa sa používajú mierky s umelými vadami. Medzi najpoužívanejšie patrí Bertholdova mierka a mierka D250. Overenie vlastností feromagnetickej suspenzie (novej alebo starej) sa používa mierka MTU3.

Výhodou magnetickej práškovej metódy, oproti kapilárnej metóde je možnosť zistenia aj chýb, ktoré sa nachádzajú jemne pod povrchom.